ASGAARD ma zaujali predovšetkým albumom „XIII Voltum Lunae“. Tento obsahoval pomerne netradične pojatú hudbu s odleskom blacku. Najzaujímavejším artiklom bol veľmi výrazný chameleónsky vokál, no nielen on. Novinka sa ku mne dostala dosť náhodným spôsobom a zdá sa mi, že vyšla dosť nepovšimnutá. Je čas to trochu napraviť.

Samotný názov albumu pôsobí zvláštnym dojmom a mohol by byť predzvesťou zaujímavého hudobného zážitku. Poviem to priamo, že tentokrát zostáva u mňa len pri tej predzvesti. Intro „Orienthrall“ ešte nič nekazí, ale nasledujúce chvíľky mi už pripravujú sklamanie. Sklamanie hlavne v tom, že ASGAARD predvádzajú v podstate to isté, čo na predchadzajúcej nahrávke, no podávajú to v trocha horšom balení. Teda dočkávame sa úplne tých istých postupov, ktoré boli už použité predtým. A aj keď vtedy pôsobili svojím spôsobom pestro a neotrele, teraz ich cítiť skôr zatuchlinou. Nedá sa povedať, že by to bolo jednoznačne zlé. Skladby sú kompozične veľmi pestré, gitary plávajú vo vyhrávkach, klávesové maľby zas vytvarajú značnú časť zvuku. Všetko je položené do strednotempej rytmiky s chvíľkovými vpádmi do rýchlejších partov, nejedná sa o žiadny masaker. Produkcia kapely sa snaží vsadiť hlavne vďaka klávesám a celkovému poňatiu svojej tvorby skôr na atmosférickejšiu a pompéznejšiu nôtu. Pri pozornom posluchu sa to celkom darí, ale častokrát sa v skladbách nie je čoho chytiť a v spleti rôznych vyhrávok chýbajú silnejšie a výraznejšie melodické linky a nápady. Tie sa občas mihnú, ale treba byť veľmi pozorným. Vokál bol v minulosti kapitola sama o sebe. Tentokrát žiaľ nie. Nejedná sa síce o klasický blackový škrekot, ale väčšinou je kapela orientovaná len na jeho odtieň. V minulosti tam, kde chýbali silné kompozičné prvky, všetko zachraňoval zaujímavý melodický vokál, tu temer absentuje.

Ak to mám zhrnúť, kto nikdy nepočul nič od Poliakov ASGAARD, tak pre toho môže ísť o mierne zaujímavú hudobnú skúsenosť. Pre tých, čo poznajú minulý album bude tento len jeho pokračovanie bez charizmatického vokálneho prejavu. Dobré momenty sa nájdu, no treba hľadať, inak sa môžte utopiť v čiernej hudobnej vate.